Chapter 11.: Who the hell are you?

8. dubna 2008 v 17:21 | Shuichi-chan |  What should I do...
mno tak sa ospravedlnujem za ten dlhy vypadok... a za to ze tato kapitola je kratka.. ale tak mam toho teraz dost vela.. opravujem znamky taze tak:D no to by bolo asi vsetko:D prijemne citanje:D

Ked Jonathan otvoril oci, musel zmurit do ostreho slnecneho svetla. Na hrudi citil Kennethov pravidelny dych, a na tvari sa mu roztiahol usmev. Palcom ho jemne pohladil po tvari. Nemal v umysle ho prebudit, no stalo sa. Kenneth pomaly otvoril oci, a este rozospatym pohladom zmuril na Jonathana.
"Dobre ranko, laska" zazelal mu Jonathan s usmevom, ktory sa este rozsiril, ked sa Kenneth zatvaril mrzuto a zaboril tvar do Jonathanovej hrude.
"Bre rano... a bru noc" ozvalo sa zamrmlanie, naco sa Jonathan rozosmial.
"Nesmej sa... nenavidim slnko." zabrucal Kenneth do Jonathanovej hrude. Ten sa este raz zasmial a znova pohladil Kennetha po tvari. Kenneth sa na neho, tentokrat s usmevom pozrel, a natiahol sa pre bozk. Ked sa odtiahol, Jonathan na neho pozrel so sirokym usmevom.
"No konecne. Uz som sa bal, ze den bude musiet zacat bez toho." Na to sa obaja rozosmiali. Vtedy sa dvere na Jonathanovej izbe prodko rozleteli.
"Braceeee-! Ou! Rusim?" ozval sa niekto ostrym dievcenskym hlasom. Ked sa Kenneth, v myslienkach posielajuc narusitela do horucich pekiel, pozrel k dveram, od prekvapenia sa mu rozsirili zornicky. Stal tam Jonathan v zenskom vydani, a pravy Jonathan sa na svoju vernu kopiu pozeral este prekvapenejsie nez Kenneth.
"B-bea?" vyjachtal zo seba, a pozeral na dievca, ktore sa ziarivo usmievalo.
"To sa ani nepides privitat so svojou sestrou, ty lenoch?" ozval sa znova jej zvonivy hlas, v ktorom znel smiech. Kenneth zmatene strielal pohladom raz na Jonathana, raz na dievca, ktore sa pravdepodobne volalo Bea, a nic nechapal. Sestra? Z myslienok ho vytrhol Jonathan.
"Ja by som aj... ale no... vies..." jachtal Jonathan a velavyznamne pozrel na prikryvku, ktoru mal cez seba. Bea sa uskrnula.
"No jasne, ty zvodca. Ale prepac, nemozem sa neprivitat so svojim milovanym bratom." Bea presla ku posteli, a v momente, ked mala Jonathana na dosah, sa na neho vrhla.
"Johnyyyy!" ozval sa jej ostry hlas, a Kenneth mohol len sledovat objimajucich sa surodencov. Citil sa strasne trapne. Bea vsak zrejme mala nejaky siesty zmysel na pocity ludi, pretoze po chvili Jonathana pustila, a svoj ziarivy usmev obratila na Kennetha.
"Ahoooj ja som Beatris, ale volaj ma Bea, som tuto Jonathanova starsia sestra, mam devatnast. Tesi ma." vychrlila zo seba na jeden dych. Kenneth a nu chvilu len bez slova pozeral, a potom sa spamatal.
"J-ja som Kenneth... Jonathanov-" tu sa mierne zarazil. Bolo to medzi nimi uz tak vazne aby sa mohol nazyvat jeho priatelom? Ani po tom, co sa spolu vyspali si nebol isty. Jonathan si jeho zavahania vsimol. Pritiahol si ho k sebe a pevne pozrel na sestru.
"Je to moj priatel." Keneth na neho prekvapene pozrel. Necakal, ze ho Jonathan oznaci za svojho priatela. Vlastne tym priznal, ze pre neho nieco znamena. Bea vstala.
"Tak ja vas necham, vy dve hrdlicky." uskrnula sa, a odisla.
"Zaujimlo by ma, preco sa tak nahle vratila." prehovoril Jonathan chvilu po tom, lahajuc si spat na matrac. Kennetha stiahol so sebou. Ten sa na neho zmatene pozrel.
"Ako to? Ved... byva tu, ci nie?" povedal, s pohladom upretym na Jonathanovu tvar. Vyraz na nej bol bez znamky akychkolvek emocii.
"Oficialne ano. V skutocnosti sa teraz objavila prvykrat po styroch rokoch." Povedal Jonathan zvlastnym tonom. Kenneth sa na neho zacudovane pozrel. Nejako mu to neslo do hlavy.
"To odisla v patnastich?" spytal sa, a nedovercivo pozrel na Jonathana.
"Hej." znela stroha odpoved, a s tym sa Jonathan zdvihol z postele a zacal sa obliekat. Kenneth ho pozoroval, a premyslal o tom, co pred chvilou videl a pocul. Ked sa Jonathan doobliekal, sklonil sa ku Kennethovi a kratko ho pobozkal. Potom sa otocil, a vysiel z izby. Kenneth chvilu sedel len tak na posteli, no potom sa tiez obliekol, a vysiel z izby. Ako schadzal dole schodmi, pocul z kuchyne Jonathana a Beu, ktori sa ocividne hadali.
"Uvedomujes si, ake je nebezpecne ze si tu?"
"A pre koho? Pre teba?" v Beinom hlase znela ustipacnost. Potom vsak zrazu ton zmenila.
"Prepac... ja- nemyslela som to tak." ozvala sa ticho, no dost hlasno na to, aby ju Kenneth na chodbe pocul.
"Ja viem. Ale aj tak ti odpoviem. Je to nebezpecne pre TEBA! Poslali sme ta k starkym kvoli tomu vsetkemu co sa dialo, pretoze ak by si tu bola, hrozilo by, ze sa na tebe Martin Sanders aj s bandou pomsti, chapes?" znel Jonathanov hlas, v ktorom bola rozoznatelna starost. Kennetha cely ten rozhovor zaskocil. Chcel vojst do kuchyne, ked sa Jonathan znova ozval.
"Dobre vies, co som Martinovi spravil, a ked ma za to bezabasli, aj ked to bolo ciastocne preto ze som mal trinast, musel zurit. Urcite mu nestacil ten trest co mi dali. A ty... sama dobre vies, ake to bolo, ked sa to vsetko riesilo. Tak naco si sa vratila? Aby si vsetkym okolo ozivila spomienky?"
"Ake spomienky?" ozvalo sa v tej chvili od dveri. Jonathan sa prudko obratil, a stretol sa s pohladom Kennethovych oci. Tie boli teraz plne podozrenia a ublizenosti.
"Co si mi nepovedal, Jonathan?"
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Polly Polly | Web | 8. dubna 2008 v 20:07 | Reagovat

Co si mi este nepovedal, Jonathan?????!!!! OKAMZITE TO VYKLOP!!!

...

inak...Beatricina reakcia na nich dvoch je bohovska!!!XD

2 Shuichi-chan Shuichi-chan | 8. dubna 2008 v 21:25 | Reagovat

vyklopim... snad:D raz:D

a tak co sak je to jeho sestra:D ale ona to vsetko estelen poriadne zamota.. sak uvidis:D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.