Chapter 4.: What's with you?

12. prosince 2007 v 0:03 | Shuichi-chan |  What should I do...
Ked Kenneth prisiel druhy den do skoly, mal tmave kruhy pod ocami. Minulu noc toho po tom, co v sebe rozjatril stare rany, vela nenaspal.
"Deje sa nieco?" ozval sa vedla neho Jonathanov hlas, ked si sadal na svoje miesto.
"Nie, nic." zahovaral to Kenneth az prilis horlivo. Jonathanovi doslo, ze sa o tom nechce bavit. Ved, ked sa to tak vezme, poznali sa dva dni. Ani v najmensom neocakaval nejake rozpravanie o problemoch. Predsa sa vsak na Kennetha starostlivo pozrel. Tan odvratil zrak. Jonathan si povzdychol, a sklonil sa, aby vytiahol z tasky Kennethov zosit. Polozil ho pred neho na lavicu, a sam sa vratil ku vykresu, ktory mal na lavici.
Kenneth chvilu len tak sedel, a potom sa zarazil. Pozrel sa napravo, a doslo mu, co bolo zle. Jonathan bol oproti vcerajsku uplne iny. Na nose okuliare s ciernym hranatym ramom, a oci za sklami tmavo namalovane. V lavom uchu mal sest striebornych kruzkov, a dalsie tri mal v pravom oboci, na lavej strane nosa, a v strede spodnej pery. Prave ucho nevidel, no ratal ze ani to nebude velmi "cele". Na lavom palci mal strieborny prsten.
Kenneth nan chvilu len nechapavo hladel. Jonathan, ktory jeho pohlad vycitil, sa nan spytavo zahladel. Po chvili mu to doslo.
"Vcera som na sebe nic nemal, pretoze kazdy tyzden mam jeden den ked na seba nedavam nic, aby si, takpovediac, moje telo oddychlo." uchechtol sa.
Kenneth prikyvol, a odvratil pohlad. Pritiahol si k sebe zosit. Potom sa znvoa pozrel na Jonathana.
"Pacilo sa ti to?" opytal sa, a ani nevedel preco, no dufal, ze mu odpovie ano.
"Pravdaze. Je to uzasne. Dufam, ze mi dovolis precitat si aj pokracovanie." pozrel nan spytavo.
"Samozrejme." prikyvol Kenneth a otvoril zosit v mieste, kde den predtym prestal. Chcel zacat znova pisat, no v zosite bola vlozena dalsia kresba. Znova to bol vyjav z jeho pribehu. Tmavovlasy chlapec sediaci za klavirom, a druhy, ocividne mladsi, stojaci za nim.
Pozrel sa na Jonathana.
"Kedy si to kreslil?" ukazal na kresbu.
"Vcera vecer. Ten pribeh ma uplne dostal." pozrel na Kennetha, a na tvari mu hral mierny usmev. Kenneth mu ho opatoval. Potom si vzal pero, kresbu prelozil na koniec zosita a pustil sa do pisania. Akoby mu nieco vlialo energiu a inspiraciu. Prekonal sam seba. V ten den zapisal desat stran. Dve kapitoly. Nechapal ako sa mu to podarilo. Ale vedel ze istu zasluhu na tom malo aj to, ze profesori do neho nerypali, a dali mu pokoj. To sa mu doteraz na ziadnej skole nestalo.
Vyucovanie sa skoncilo. Kenneth si odlozil zosit, a Jonathan si pomaly odkladal kresbu. Kenneth sa s nim rozlucil, vysiel z triedy a zamieril ku skrinke.
Ked vysiel zo skoly, a prechadzal cez dvor ku brane, zahliadol ho, ako lezi pod stromomna trave, a fotakom mieri niekam nad seba. Pomaly k nemu dosiel.
Jonathan sa pousmial, ked nan padol Kennethov tien.
"Co ty tu?" opytal sa, a vypol fotak.
"Chcel som sa ta nieco spytat. Nevies, cim to je, ze su profesori taki... kludni? Teda, ze im nevadi ze na hodinach nerobim to co mam." pozrel sa Keneth na Jonathana zvedavo.
"No... na nasej skole sme len krocik ku zasade nulovej tolerancie, kvoli veciam ktore sa tu stali v minulosti. Akoby bola prekliata. Vzdy sem pridu tie najhorsie typy. Takze to ze niekto nedava pozor je to najmenej. A ak sa pritom sprava ako ty alebo ja... su len radi. Im je v podstate jedno ze nedavas pozor, hlavne ze sa spravas slusne. Nevyvolavaju ta, nerobia ti problemy, a ak zvladas testy, nechaju ta tak. To jedine je na tejto skole dobre."
Ked dohovoril, sadol si, a poklepal rukou na zem vedla seba. Kenneth si sadol, spytavo nan pozrel. Jonathan zapol fotak, druhou rukou sa natiahol, a chytil ho jemne za bradu. Kenneth sa poplasene vytrhol. Jonathan sa nan zahladel.
"Deje sa nieco?" spytal sa vazne.
"Nie, nic." odbil ho Kenneth, a zdvihol sa zo zeme.
"Ja uz budem musiet ist." povedal zvlastnym tonom, a doslova od Jonathana usiel.
Jonathan sa este dlho dival smerom, ktorym odisiel, a nemohol sa zbavit pocitu, ze s nim nieco nieje v poriadku.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Polly Polly | Web | 12. prosince 2007 v 11:59 | Reagovat

aaaax...konecne som sa dockala pokracovania!! x DDDDD no len tak dalej!! ten Jonathan bol boziiii...s tymi piercingami!!! xDD

2 aya aya | 12. prosince 2007 v 16:14 | Reagovat

hehe:D kamuflaz musi byt:D

3 Shuichi-chan Shuichi-chan | 12. prosince 2007 v 16:15 | Reagovat

oprava - ten koment nad tymto bol odo mna:D to len kamoska minule pisala a zostalo tu jej one:D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.