Chapter 3.: When I've lost a love

7. prosince 2007 v 23:58 | Shuichi-chan |  What should I do...
Kenneth sa s trhnutim prebudil. Nepamatal si co sa mu snivalo, no vedel, ze v tom sne sa citil priserne. Opusteny, vystraseny, vsetkymi zabudnuty. Vlastne.. tak ako aj v realnom zivote. Zasvietil lampicku na nocnom stoliku, a porozhliadol sa po svojej izbe. Pod stolom este par nevybalenych krabic, zbytok veci ledabolo poukladany kade-tade. Pohlad pre bohov. pomyslel si sarkasticky. Pochmurna izba cloveka, ktoreho skurveny zivot nestoj za nic.
Vyliezol z postele. Presiel k pisaciemu stolu, a otvoril vrchnu zasuvku. Vytiahol z nej priesvitny obal, a z neho vykres. Bola to kresba, ktoru mu dnes, teda vlastne vcera, opravil sa pri pohlade na cervene cislice digitalneho budika, daroval Jonathan. Pozrel na nu. Salala z nej zvlastna melancholia, presne ta, ktoru sa pokusil vliat do slov, ktore tvorili jeho pribeh. Presne to, co sa snazil dat do slov v pribehu, teraz citil pri pohlade na kresbu. Nechapal, ako to Jonathan mohol tak uzasne vystihnut. A predsa to bolo mozne, realne a hmatatelne. Mal to v ruke, priamo pred ocami. No aj tak sa mu nechcelo verit. Opatrne presiel prstami tesne ponad papier. Takmer mohol citit tuhu pod bruskami prstov. No po par sekundach ruku stiahol. Prilis sa bal aby kresbu neposkodil. To by si nikdy neodpustil. Netusil preco, no bola pren az prilis dolezita.
Odlozil kresbu spat do obalu a do zasuvky, ktoru zavrel. Potom sa otocil a zrak mu padol do rohu, na cierny obal, v ktorom spocivala gitara. Gitara, na ktoru nesiahol viac ako rok. Odvtedy ako...
Dosť! Prudko zastavil tok svojich myslienok. Nechcel spominat. No akokolvek sa snazil, jeho myslienky si robili co chceli, a stale mu predostierali spomienku na ten den.

Bolo to pred rokom a pol. Byvali vtedy v Phoenixe, a on si po prvykrat nasiel priatelov. Medzi nimi aj jeho.
Volal sa Cole, a bol o rocnik vyssie ako on. Uz prvy den sa mu podarilo na seba nie velmi posobivo upozornit, ked sa po tom, co zabludil, ponahlal na hodinu, a omylom don vrazil. Na tom by nic nebolo, keby Cole nebol drzal v ruke kelimok s kavou z automatu. Samozrejme, takmer cela skoncila na Colovom bielom tricku. Kenneth sa hned zacal ospravedlnovat, a uplne zabudol ze meska na hodinu. Cole sa na neho usmial, a uistil ho ze to nic nieje. Dokonca ho odprevadil ku triede. Kenneth tomu nemohol uverit. Konecne miesto, kde sa k nemu nespravaju ako k nejakej spine. Po nejakom case Kenneth oslavoval narodeniny. Bolo to prvykrat, co mohol spravit oslavu. A prvykrat co si ho matka s otcom vsimali viac nez obvykle. Nanestastie aj posledny.
Po oslave, ked vsetci odisli, a dokonca aj rodicia sa vybrali kamsi do kina, ostal Cole ako posledny host. Bolo uz nieco po jedenastej, no nezdalo sa, ze by mal v plane odist. Kennethovi to nijako nevadilo. Bol rad, ze ma spolocnost. Dohodli sa, ze si pozru nejaky film. Kenneth poveril vyberom Colea, a sam siel spravit kavu, aby neodpadol akonahle si sadne na gauc. Po chvili vsak za sebou citil Colovo telo. Zlakol sa. Cole ho zozadu nezne objal, a pobozkal ho na krk. Kenneth sa sam sebe cudoval, ze je mu to prijemne. No nijako ho to neznechutilo, ani nic podobne. Preto ho nezastavil. Po chvili sa u ocitol tvarou v tvar. A vtedy sa prvykrat pobozkali.
Odvtedy ich, ak prave neboli na hodinach,nikto nevidel samych. Vzy boli spolu. Neth a Cole. Cole a Neth. Nerozlucna dvojica. Zamilovany parik, ktory polovica skoly zatracovala, a polovica zboznovala. Dva absolutne protiklady. Cole, hviezda skoly, a Kenneth, novacik, ktory vyzeral akoby ustavicne drzal smutok. Aj tak vsak boli vzdy spolu. Cole bol mily, pozorny, a Kenneth beznadejne zamilovany. Nik ich nemohol rozdelit. Lenze...
Bolo to 27 aprila. Chodili spolu uz 2 mesiace a Cole mal narodeniny. Bol vsak uz tyzden chory. Cez telefon Kennethovi zakazal prist, aby sa nahodou nenakazil. Lenze Kenneth sa tentokrat rozhodol nepocuvnut, a vybral sa za nim, a j s taskou plnou sladkosti. Vedel, ze Cole sladke zboznuje, hoci si to nikdy nechcel priznat. Nemohol predsa priznat, ze v niecom je este stale dieta.
Kenneth zastal pred dverami, a s usmevom na tvari zazvonil. Jeho usmev sa este rozsiril, ked pocul Cola zbiehat po schodoch. Ked mu otvoril, bol len v rozopnutych nohaviciach. Kenneth na nom mohol nechat oci.
"Kenneth, co ty tu? Poedal som ti, aby si nechodil" vyzeral uprimne prekvapeny. Kenneth pocitil bodnutie smutku, ked videl, lepsie povedane nevidel ani zablesk radosti na jeho tvari. Navyse, nevyzeral ani velmi chory...
"Ja-" zacal, ked pocul z horneho poschodia chlapcensky hlas.
"Cole? Kto to je?" ozvalo sa, a Kenneth pocul niekoho zchadzat po schodoch. Za Colom sa nakoniec objavil mlady chlapec, ktoreho Kenneth nikdy predtym nevidel. Mal na sebe osuchane svetle rifle, a rozopnutu ciernu koselu s kratkym rukavom. Majetnicky objal Cola zozadu okolo pasa a polozil mu hlavu na rameno.
"Potrebujes nieco?" opytal sa lenivo, a pozrel na Kennetha. Ten akoby stratil rec. Taska so sladkostami mu vypadla z ruk, a on cuvajuc zisiel zo schodov. Tackavo presiel este par krokov dozadu.
"Nenavidim ta!" zakrical smerom ku Colovi, otocil sa, a pustil sa do behu. V kutiku duse stale dufal, ze Cole za nim pobezi, a bude sa mu ospravedlnovat, no nestalo sa tak. Kenneth citil ako ho v ociach zacinaju palit slzy.

Prudko potriasol hlavou. Vysiel na balkon, a zahladel sa za obzor. Co bolo, bolo. Cola uz nikdy neuvidi, a toho chalana tiez. Kratko po tomto incidente mu rodicia oznamili, ze sa stahuju do Chicaga. Po prvy krat bol za tu informaciu vdacny. V Chicagu si uz nijakych priatelov ani nehladal. Po incidente s Colom sa uzavrel do seba este viac ako bol. Nikdy predtym si priatelov nehladal, no teraz ich vyslovene odmietal. Nechcel sa este viac zranit.
Kedze nikoho nemal, stahovanie sem, do Denveru prijal tak ako vzdy, uplne normalne. Ako beznu vec.
Bol pripraveny na samotu, na to, ze znova bude tercom vysmechu a urazok. A namiesto toho...
Slubil si, ze uz nikdy nedovoli nikomu dostat sa k nemu tak blizko. Lenze teraz citil, ze Jonathan, sa mu uz po prvom dni dostal blizsie, nez ktokolvek iny pred nim.
A to ho desilo viac, nez cokolvek ine.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 shin shin | 8. prosince 2007 v 0:20 | Reagovat

HA som prva co to cita XD .....boze ja tu story uplne zeriem.....

a pokusim sa nakreslit toho Kennetha :3

pokracuuuj~ rychlo,  potrebujem dalsiu davku XD

2 Polly Polly | Web | 8. prosince 2007 v 9:50 | Reagovat

hnusny odporny Cole!!! No ked zacal spominat na svoju tazku minulost, uz som sa zlakla, ze si ho nakoniec naozaj nechala... (sak vies co, bavili sme sa o tom x))).... takze este stale sa to da rozdychat xD

3 Shuichi-chan Shuichi-chan | 8. prosince 2007 v 10:32 | Reagovat

etooooo ono ma to napadlo dat to tam:D ale nechala som to tak:D

4 aya aya | 9. prosince 2007 v 0:14 | Reagovat

haaia desu XD ehm.. ze lubi sa mi XD ehm ak njekto kce vedjet toto bude aj f anglictine XD raz x3

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.