The biggest dark is under the lamp // Gackt, Chacha

19. listopadu 2007 v 17:15 | Shuichi-chan |  japanese music fanfictions
summary: oba citi to same. ani jeden vsak nema odvahu to priznat.
pairing: GacktxChacha
warning: ten samy pribeh vypraven ze dvou pohledu. jinak tohle byl asi prvni pokus o happyend. uz sem nekde psala ze to neumim.
Chachamaru sedel v skúšobni ponorenej do tmy, ktorú chabo rozháňala malá lampa stojaca na stole a snažil sa dopísať gitarové sólo piesne, ktorú sa chystali zajtra nahrávať. Gacktovi odprisahal, že to bude načas hotové, no zatiaľ mal hotovú asi polovicu, a nevedel ako pokračovať. Už nad tým sedel asi hodinu a inšpirácia stále neprichádzala. Napadlo ho, že po káve sa mu bude lepšie rozmýšľať. Vyšiel na chodbu, kde stál automat. Chvíľu uvažoval a potom stlačil gombík. Kým čakal na kávu, premýšľal nad hudbou, preto si na tmavej chodbe nevšimol postavu, ktorá okolo neho rýchlym krokom prešla.
*****
Gackt nemal náladu na večné hádky s manažérom, preto si vypol telefón a hodil sa na gauč. Zavrel oči a snažil sa zaspať. Nedarilo sa mu to. Stále myslel na hudbu a na Chachamaru-a. Myslel na to či stihne dokončiť sólo, no aj na svoje city k nemu. Sám bol prekvapený keď si uvedomil že miluje o trinásť rokov staršieho muža. Stále sa snažil sám seba presvedčiť, že to nieje pravda, že si to len namýšľa. Že sa nezamiloval do muža, ktorý mu bol ako starší brat. Nakoniec to vzdal, a zmieril sa s tým, že sa do neho zamiloval. Od tej chvíle však bol čas strávený s ním pre Gackta utrpením. Byť tak blízko a zároveň tak strašne ďaleko... Objímať ho, a vedieť, že to nikdy nebude viac než priateľstvo... Bál sa mu to povedať. Už toľkokrát sa sklamal... Ale rozhodol sa, že to riskne. Naposledy. Hoci nedúfal v šťastie, chcel mať pocit že spravil všetko čo sa dalo.
Vedel že o takomto čase ešte bude v skúšobni. Vyšiel von, nasadol do auta a naštartoval.
Keď vošiel do budovy, prekvapila ho tma, ktorá panovala všade okolo. Vtom však začul hukot automatu. Vybral sa smerom k nemu, no keď už bol len pár krokov od neho, odvaha ho opustila.
*****
Vzal do ruky kelímok s pariacou kávou a napil sa. Chutila príšerne, ako každá káva z automatu. Ale povzbudenie potreboval. Pomalým krokom sa dotiahol späť do skúšobne a zavrel dvere. Znova si odpil a kelímok, už dopoly prázdny položil na stôl vedľa papierov. Pritiahol si popísaný papier a chvíľu naň len tak hľadel, snažiac sa nájsť inšpiráciu. Tá však neprichádzala. Chvíľu sa prehraboval v papieroch na stole, hľadajúc niečo, čo by mu pomohlo. Zrazu mu zrak padol na fotku, spola zakrytú papiermi. Vytiahol ju, a zadíval sa na ňu. Hudba sa mu celkom vyparila z hlavy. Len sa díval na fotografiu. Bolo to z jeho 47čky a bol na nej on a Gakuto. On sfúkaval sviečky na obrovskej torte, ktorú dostal ako prekvapenie, a Gakuto stál v pozadí a usmieval sa ostošesť. Jedna z mála fotiek kde sa úprimne usmieval.
Pousmial sa. Vytiahol spod papierov zbytok fotiek. Na každej z nich Gakuto žiaril.
Zasníval sa. Kiež by sa tak niekedy usmial len pre neho...
To však ostávalo len jeho tajným želaním. V práci bol Gakuto vždy chladný, a zaťať sa a povedať mu to? Na to nemal odvahu. Niekedy sa sám sebe až smial. Nikdy nemal problém so svojou orientáciou, nikdy nemal problém povedať o svojich citoch druhej osobe. A teraz, vo svojich 47 rokoch má strach. Potom si však uvedomil, že jedným z dôvodov jeho strachu je práve vek. Neveril, že aj keby Gakuto mal záujem o muža, mal by záujem o niekoho, kto je o trinásť rokov starší. Okrem toho - bol tu You, veľmi atraktívny mladý muž, ktorý by Gakuta iste priťahoval viac.
S každou ďalšou myšlienkou sa jeho nálada zhoršovala. Zatvoril oči. Po tvári mu stiekla slza. Zotrel ju, a radšej sa znova sústredil na hudbu.
*****
Vďaka tme, hukotu automatu a Chachamarovmu zamysleniu sa mu podarilo prešmyknúť do skúšobne, ktorá bola ponorená do tmy,. Len na stole zahádzanom papiermi svietila lampa. Tam sa ukryl do najtmavšieho kúta a čakal. Po chvíli vošiel aj Chachamaru, s kelímkom v ruke. Prešiel práve ku stolu s lampou, odložil kelímok a začal sa prehrabávať v papieroch. Po chvíli spod všetkých papierov vytiahol fotku. Chvíľu sa na ňu zamyslene díval a potom spod papierov vytiahol ďalšie. Gackt si spomenul, že na tom stole boli fotky z Chachamarovej oslavy narodenín. Sledoval, ako si prezerá fotky. Potom sa na jeho tvári usadil veľmi nešťastný výraz. Zatvoril oči. Na jeho tvári sa zaleskla slza. Zotrel ju. Položil fotky na stôl a vzal už spola popísaný papier. Sadol si a začal písať. Gackt si povzdychol. Toto bol úžasný pohľad. Chacha, úplne ponorený do hudby a vlastných emócií. Svetlo lampy vytváralo krásnu hru tieňov na jeho tvári.
*****
Po celý čas si nevšimol postavu, sledujúcu ho z najtmavšieho rohu miestnosti, preto ho povzdych, ktorý sa zrazu ozval, vyľakal. Pripisoval to však únave a po chvíli na to zabudol.
Pustil sa do práce. Podarilo sa mu nájsť inšpiráciu. Vkladal do hudby všetok svoj smútok, všetko zúfalstvo, beznádej a nenaplnenú túžbu, všetku frustráciu. Všetky pocity ktoré ho ničili.
*****
Po pol hodine to vyzeralo, že skončil. Založil počmáraný papier do obalu a vyšiel zo skúšobne. Vtedy sa Gackt odvážil vyjsť. Prešiel ku stolu. Vedel že Chacha neznášal keď sa mu niekto hrabal v papieroch, ale musel sa pozrieť. Nevedel prečo, veď obsah ho nezaujímal, chcel sa zajtra nechať prekvapiť. No počúvol nutkanie, a v zápätí ostal zarazene stáť. Na papieri sa skvel názov Aishiteru Gackt.
*****
Konečne dopísal. Cítil, že toto je najlepšia vec akú kedy zložil. Náladou sa to presne hodilo do piesne. Napísal názov. Vedel že je čudné písať názvy gitarovým sólam, do kompletnej piesne ich ani nepísal, no na samostatné zápisy, ktoré nezvykol nikomu ukazovať, ich vždy písal. Jednoducho to tak cítil. Toto sólo nazval neoriginálne, ale pravdivo. Napísal prvé čo ho napadlo. Aishiteru Gackt. Založil papiere do obalu so svojím menom, do ktorého ostatným zakázal pozerať, a vyšiel zo skúšobne.
Spevák s vlasmi práve odfarbenými na blond a očami zmenenými vďaka šošovkám vyšiel z tieňa a prešiel ku stolu, na ktorom pod nezhasnutou lampou ležal modrý obal na papiere. Vzal ho do rúk a vytiahol najvrchnejší papier. Nechcel čítať celý zápis, chcel sa zajtra nechať prekvapiť Chachamaru-ovým výkonom a dovtedy nechcel poznať ani kúsok. Sám nevedel prečo ho vzal. Zahľadel sa na názov. Chvíľu naň zarazene hľadel a potom papier založil späť so obalu, ktorý položil na stôl. Zhasol lampu, a vyšiel zo skúšobne.
*****
Prekvapilo ho to. Ani tak nie to, že Chacha dal názov gitarovému sólu. Prekvapili ho tie dve slová, ktoré ho tvorili. Po chvíli založil papier späť do obalu, ktorý položil na stôl. Zhasol lampu, a vyšiel zo skúšobne.
THE END
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 niorai niorai | 9. dubna 2008 v 20:33 | Reagovat

jeeej ty by si si rozumela s Reníkom =)nevedela som, že ChaCha má toľko rokov... to ako fakt?? a že obal s menom, to ako Mana Black Box =)))

2 Shuichi-chan Shuichi-chan | 26. dubna 2008 v 21:32 | Reagovat

preco by som si s nim rozumela?:D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.