Love over the death

19. listopadu 2007 v 17:27 | Shuichi-chan |  japanese music fanfictions
summary: stalo se to, co se stat nemelo. presvedcil cloveka ktereho miloval, ze je vse v poradku. tim vsak odsoudil oba.
pairing: znova.. kdo jen chcete.
warning: psany ve skole pres hodinu informatiky


vosiel som do izby a nasiel ta stat pri otvorenom okne, ktorym do izby prudil chladny vzduch z vonku. mal si na sebe len nohavice, no vyzeral si, ze ti vobec nevadi ladovy vietor opierajuci sa do tvojej nahej hrude. prisiel som k tebe a polozil ti ruku na rameno. tvoja koza bola chladna ako lad, no zdalo sa, ze si to vobec neuvedomujes. pri mojom dotyku si sa srhol, a otocil. vtedy som si vsimol dve vlhe cesticky na tvojej tvari, a zcervenane oci. zlakol som sa. na otazkuco sa stalo si neodpovedal. len si sa mi znova otocil chrbtom a pozeral sa oknom na ulicu. poslednedni si sa tak spraval velmi casto. velmi casto som ta pristihol v podobnej nalade. nemohol som sa na to pozerat. odstrcil som ta od okna a zavrel ho. potom som ta aj napriek tvojim protestom uvaznil v objati. chvilu si sa branil, no potom si sa ku mne primkol, a ja som mohol citit ako sa tvoje ladove telo, rovnako ako vzduch v izbe, pomaly ohrieva. pevne si ma objal a tvoje telo sa zacalo otriasat vzlikmi. vzal som ta do narucia a pomaly preniesol do obyvacky, kde bolo prijemne teplo. polozil som ta na gauc a sadol si k tebe. este si sa trocha triasol, preto som vzal teplu deku, ktora lezala zlozena na kraji gauca, a prikryl ta nou. pozrel si na mna uslzenymi ocami, v ktorych sa zracil strach. nechapal som co sa deje. sklonil som sa k tebe a lenzlahka ta pobozkal. potom sam ti zblizka pozrel do oci, a opakoval otazku. tentokrat si uhol pohladom, a nadychol sa k odpovedi. k odpovedi, ktora ma sokovala. nechapal som, preco si mi to nepovedal skor. pevne som ta objal a sepkal ti do ucha upokojujuce slova. chcel som aby si sielna policiu. nemohol si to predsa nechat len tak. odmietol si. a pomoc psychologa tiez. nechapal som preco. ale nutit som ta nechcel. teraz si uvedomujem ze som mal.
po par tyzdnoch sa zdalo, ze je vsetko v poriadku. bol si takmer rovnaky ako predtym. no vo mne narastal zvlastny pocut. ignoroval som ho, a to bola ta najvacsia chyba, aku som mohol spravit. raz, asi mesiac po tom, co si zacal znova normalne fungovat(aspon som si to myslel) som sa vratil domov z prace. na ten pohlad nikdy nezabudnem.
lezal si obleceny vo vani, v teplej vode zafarbenej krvou, ktora sa rinula z otvorenych zil na tvojich zapastiach. vytiahol som ta z vane, nedbajuc na to, ze som bol po chvilimokry ako mys. sadol som si na kachlicky vedla vane, drziac ta pevne v naruci. este si dychal. len plytko, a preryvane, no mal si este trocha sily na to, aby si vyslovil svoje posledne slova.
"gomennasai... aishiteru..."
po tvari mi stekali slzy, ked som sa k tebe sklonil, aby som ta posledny krat pobozkal. len jemne, takmer akoby som sa tapreamiani nedotkol. no predsa som citil, kedy v tebe vyhasol zivot. neviem ako dlho som tam sedel, s tvojm telom v naruci. cas pre mna v tej chvili neexistoval. len som tam sedel, zvieral ta v naruci a plakal. kladol som si za vinu to, co sa stalo.
viem, ze to bola moja vina. mal som si ta viac vsimat. mal som si uvedomit, ze sa deje nieco zle. no ja som s to nevsimal.
nemozem tu byt bez teba. nedokazem to.
chcem umriet rovnako ako ty. preto idem do kupelne, a necham natiect do vaneteplu vodu. v dzinsach a bielej koseli si do nej sadnem. je prijemne tepla, takmer uspava. o chvilu uz budem spat naveky.
z rohu vane zoberiem ziletku. chvilu na nu len tak pozeram, a uvazujem, ako moze tak mala vec znicit jeden zivot.
natiahnem druhu ruku pred seba, a jasne vidim ako sa mi na zapasti rysuju zily. zatvorim oci, a prejdem cez ne ziletkou. okamzite citim uvolnujuci pocit. o chvilu budem s tebou. vezmem z poslednych sil ziletku do druhej ruky, a spravim to iste s zilami na druhej ruke. pozeram sa ako sa voda farbi do cervena.
posledny krat necham z pier splynut tvoje meno...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 niorai niorai | 14. dubna 2008 v 17:08 | Reagovat

na toto som ti písala pol metra komentár, ale neposlalo sa to lebo bol nejaký výpadok či čo... tak to zhrniem: je to uužasné a páči sa mi ako si ich zabila a teraz ke´d už viem o kom to je tak sa mi to zdá aj namieste... trošku XD akurát ten chlapík mal príjemné umieranie a to my vieme svoje o dorezaných rukách a tých odporných pocitoch z toho, že môžeš zomrieť, proste odporný pocit, keď ti tvoje drahé srdiečko hneď rýchlejšie pumpuje keď ti tá krv uniká z tela a ty s tým nič nespravíš, príde ti z toho zle a postupne strácaš zrak aj keď ostruu bolesť vnímaš... zažiješ všetky nočné mory skôr než stratíš vedomie (sakra, čo to melem? XD som jako nejaké divné EMO práve či čo??? XD)... dobre nevadí, mne sa to páči, že ty ich zabiješ vždy tak "utsukushii" a nie nejak brutálne morbídne kruto a tak.. krásne konce...

ps

kde sa vlastne dajuu kuupiť žiletky? v živote som ešte nikde v obchode nevidela také tie ozajstné emo-žiletky... XD

2 Shuichi-chan Shuichi-chan | 26. dubna 2008 v 21:34 | Reagovat

eh.. DM drogerie tusim pri pokladni v tych polickach by mali mat astra ziletky:D v takej bielej krabicke:D ale su potlacene reklamnym napisom:D ciste zohnat neviem:D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.